Otázky

Zodpovednosti a rozhodovanie

1. Aké sú presné zmluvné a zákonné povinnosti ZAaRES-u ako správcu mestskej zelene a Mestského parku? (rozsah povinností a kompetencie, periodicita kontrol, evidencia zásahov, bezpečnosť verejných priestranstiev, zodpovednosť).

Odpoveď:

Zákonné a zmluvné povinnosti našej organizácie sú presne definované v zriaďovacej listine ZAaRES-u a doplnené platným VZN mesta, ktoré sú verejne dostupné online. Pre stručnosť uvádzame ich základný rámec: ZAaRES zabezpečuje správu, údržbu a odbornú starostlivosť o mestskú zeleň, vrátane stromov, trávnikov a ostatných vegetačných prvkov, ako aj dohľad nad bezpečnosťou verejných priestranstiev.

Mestský park nie je v zriaďovacej listine vymedzený ako osobitná kategória rovnako, ako nie sú vymedzené ani iné vzácne lokality. Pri jeho správe preto postupujeme v súlade so zákonom, odbornými štandardmi a najlepšími dostupnými postupmi starostlivosti s cieľom zabezpečiť jeho hodnotu, dlhodobú vitalitu a bezpečnosť.

Kontroly prebiehajú na viacerých úrovniach:

Zákonom uchopiteľné kontroly – ich súčasťou sú odborné dokumenty starostlivosti o dreviny, ktoré si mesto priebežne necháva vypracovať.

Bežné interné kontroly – naši odborní zamestnanci vykonávajú pravidelné vizuálne (okulárne) prehliadky. Pri zistení problému sa postupuje podľa zaužívaného hodnotenia stavu dreviny a lokality.

Špecializované odborné posudky – ak je situácia komplikovaná alebo si vyžaduje hlbšiu diagnostiku, prizývame externého špecialistu. Ten podľa potreby využíva aj špeciálne prístroje, napr. tomograf. Príkladom je nedávny prípad hlohov, kde sa pôvodne navrhoval chemický zásah - náš odborník však odporučil rez, ktorý nahradil chemický zásah.

Evidencia zásahov prebieha priebežne, v pracovných denníkoch. Výstupy z nich ZAaRES každoročne zverejňuje na svojej webovej stránke.

Zodpovednosť za bezpečnosť verejných priestranstiev a riadnu správu zverenej zelene nesie podľa zákona a podľa platného VZN správca – teda ZAaRES.

2. Ako vyzerá rozhodovací proces pri zásahoch do zelene pri ošetreniach? Kto rozhoduje, na základe akých podkladov a kto nesie finálnu zodpovednosť za správnosť rozhodnutia?

Odpoveď:

Pri zásahoch do zelene postupujeme podľa jednotného a prehľadného systému, aby boli naše rozhodnutia odborne správne, odôvodnené a doložiteľné.

Štandardný postup je nasledovný:

1. Impulz na prešetrenie – môže ísť o interné zistenie pri kontrole alebo o podnet od obyvateľov.
2. Vizuálne zhodnotenie stavu – odborný zamestnanec posúdi zdravotný stav dreviny, jej vitalitu a možné defekty.
3. Zhodnotenie lokality a rizík – posudzuje sa okolie, frekvencia pohybu ľudí, infraštruktúra alebo prevádzkové zaťaženie.
4. Návrh postupu – môže ísť o ošetrenie, stabilizáciu, monitoring, redukčný rez alebo, v krajnom prípade, návrh na výrub.
5. Prizvanie  externých špecialistov – Ak odborne spôsobilá osoba zo ZAaRES-u narazí na problém, ktorý z kapacitných alebo technických dôvodov nedokáže samostatne vyriešiť, postupuje v súlade s internými štandardmi – prizve externého špecialistu s príslušnou odbornou kvalifikáciou, ktorí doplní hodnotenie a odporúčania.

Finálnu zodpovednosť za rozhodnutie nesie kvalifikovaný odborný zamestnanec, poverený konkrétnou kategóriou zelene, alebo prizvaný externý špecialista ktorý vypracoval odborné posúdenie.

2. Ako sa nakladá s drevom, ktoré je z drevín, vyrúbaných v rámci mesta – obzvlášť pokiaľ ide o dreviny staršie ako 60 rokov, okrem toho, že z neho sa robia prvky na ihriská, či opravujú lavičky ?

Odpoveď:

Pri nakladaní s odpadom vzniknutým pri ošetreniech a odstránení drevín, nakladáme v zmysle zákona o odpadoch a v zmysle zmluvy. Kód vzniknutého odpadu 200201 (biologicky rozložiteľný odpad), ktorý vzniká z verejných priestranstiev, parkov či cintorínov. Je potrebné zdôrazniť niekoľko skutočností:

• Vek stromu neznamená automaticky hodnotné drevo. Kvalita dreva závisí od objemovej dimenzie, možnej sortimentácie, zdravotného stavu, poškodení, hniloby či dutín, nie od veku. Väčšina drevín v intraviláne má nízku stavebnú alebo trhovú hodnotu dreva.
• ZAaRES neodstraňuje dreviny kvôli získaniu drevnej hmoty a ani ich pestovaním nesleduje produkciu dreva – to je proces typický pre hospodárske lesy, nie pre mestskú zeleň. ZAaRES vo väčšine prípadov odstraňuje dreviny, ktoré nie sú vo vyhovujúcom zdravotnom, alebo stabilitnom stave. Ide najmä o dreviny postihnuté hnilobami, polomami, rozsiahlymi dutinami a inými závažnými štrukturálnymi či biomechanickými defektmi, z čoho logicky vyplýva, že aj kvalita ich drevnej hmoty je nízka.
• Pri samotnom ošetrovaní alebo odstraňovaní drevín v mestskom prostredí je nevyhnutné realizovať zásah efektívne, presne a často aj v sťažených podmienkach. Počas takéhoto zásahu je kľúčové dbať na správny a bezpečný postup, aby nedošlo k poškodeniu okolitej zelene ani majetku. Z tohto dôvodu sa v týchto situáciách neprihliada na kvalitatívny výber sortimentov ani na tvorbu estetických či ukážkových výrezov – prioritou je technická bezpečnosť a minimalizácia rizika.

Bežný spôsob nakladania s drevom je nasledovný:

• Ak našou činnosťou vzniknú vhodné sortimenty na spracovanie, naši pracovníci v drevárskej dielni ich spracúvajú na jednoduchý mobiliár alebo herné prvky (napr. pocitové chodníčky, sedenie, doplnky na ihriskách, (príkladom je Sásovská dolina).
• V prípade vhodného drevného materiálu si vytvárame aj vlastné mulčovacie štiepky na použitie v záhonoch, ako aj štiepky určené na prípravu zakladacích substrátov, prípadne na kompostovanie.
• Vzdelávacie využitie – drevo poskytujeme aj školám na výukové účely.
• Palivové drevo – jeho množstvo je malé a kvalita je nízka. Ak našou činnosťou vzniknú vhodné dimenzie, odovzdávame ich sociálne slabším obyvateľom alebo občianskym združeniam (napr. Mačačáreň). 

Odbornosť a kapacity

1. Koľko má ZAaRES odborných pracovníkov pre zeleň? Špecifikujete pracovné pozície (arborista, dendrológ, záhradník, ...) a aké platné certifikácie (ISA/TRAQ, FLL, STN) títo zamestnanci majú?

Odpoveď:

ZAaRES disponuje rozsiahlym tímom odborníkov pokrývajúcich všetky kľúčové oblasti starostlivosti o mestskú zeleň. Celkový počet zamestnancov zabezpečujúcich túto agendu je v súčasnosti 57.

Organizácia má vo vlastných kapacitách troch dendrológov, štyroch arboristov (STN 83 7010), dvanásť záhradníkov, šesť osôb spôsobilých na odborné ošetrovanie drevín a deväť pracovníkov kvalifikovaných na obsluhu ľahkých špeciálnych mechanizmov. Ďalej disponuje siedmimi zamestnancami s oprávnením na obsluhu nákladných vozidiel a ďalších špeciálnych mechanizmov, ako sú rýpadlá či nakladače.

Súčasťou tímu je aj osem údržbárov s rôznymi profesijnými kvalifikáciami, napríklad elektrikár, lešenár, zvárač alebo stolár, čo umožňuje komplexné technické zabezpečenie údržby zelene aj infraštruktúry.

Certifikácie a odborná spôsobilosť

Na Slovensku je relevantným systémom arboristického vzdelávania ETW (European Tree Worker) – z medzinárodných certifikátov je to navýši formálne uznávaný štandard. V tíme máme arboristu s platným ETW certifikátom.

Jeden z našich dendrológov je zároveň zapísaný v oficiálnom zozname odborne spôsobilých osôb, ktoré autorizuje Ministerstvo životného prostredia SR.

Ostatní odborní zamestnanci sú pravidelne odborne školený pánom Ing. Marcelom  Račekom, PhD, ktorý je jedným z popredných slovenských odborníkov na starostlivosť o krajinu a mestské ekosystémy, ktorý pôsobí aj na SPU v Nitre.

V minulosti toto školenie robilo TUZVO. Tím prof. Jaroslava Kmeťa.

2. Má organizácia plán odborného rozvoja a vzdelávania svojich zamestnancov? Má na profesijný rast ZAARES vyčlenené prostriedky? V akých témach spolupracujete s univerzitami či odbornými školami? Ktoré to sú.

Odpoveď:

Odborný rozvoj je u nás systematicky plánovaný a prebieha na viacerých úrovniach.

1. a) Riadiaci pracovníci

Všetci riadiaci zamestnanci (nielen zo sekcie zelene) majú v pracovných zmluvách zakotvenú povinnosť sústavne sa vzdelávať. Priebežne absolvujú odborné kurzy, školenia a rozširujú si kvalifikáciu.

1. b) Odborní pracovníci pre zeleň

Zamestnanci zo sekcie zelene sa pravidelne zúčastňujú:

• odborných konferencií na Slovensku – už nielen ako poslucháči, ale aj ako prednášajúci (naposledy prednáška v rámci medzinárodného sympózia  vo Zvolene na tému drevoznehodnocujúcich húb),
• akademických a odborných publikačných aktivít – pripravujeme odborné referáty a podklady k rôznym témam napr. odumieranie jaseňov rastúcich v mestskom prostredí mesta Banská Bystrica v dôsledku aktivizácie huby Hymenosciphus fraxineus (čiastočka jaseňová), Najčastejšie sa vyskytujúce drevokazné huby v Banskobystrickom mestskom parku a škody nimi spôsobené.

Aktuálne pripravujeme odborný výstup do témy biodiverzitných lúk a dopadov rôznych manažmentových prístupov.

1. c) Robotnícke profesie

Technickí pracovníci prechádzajú viacúrovňovým systémom vzdelávania:

• základné školenia (BOZP, používanie techniky)
• odborné kurzy (piliarske, strojnícke, práce s mechanizáciou)
• sezónne preškoľovanie – najmä pred obdobím výrubov, kosby či iného sezónneho výkonu, pre opätovné zdôraznenie bezpečnostných a technických postupov
• cieľového interného vzdelávania – dvakrát ročne prebiehajú odborné školenia vedené odbornými lektormi  Ing. Marcelom  Račekom, PhD, prof. Ing. Jaroslavom Kmeťom, PhD; ich súčasťou je teoretická príprava aj praktická časť v teréne. Školenia sa venovali tematike napríklad arboristika, význam a ochrana stromov vo verejnej zeleni, najvýznamnejší škodliví činitelia drevín rastúcich v mestskom prostredí, ošetrovanie, udržiavanie a ochrana stromovej vegetácie + arbortistický štandard, rez krov a živých plotov, rez stromov, výsadba drevín a po výsadbová starostlivosť.

1. d) Spolupráca s univerzitami a školami

Tuzvo (Technická univerzita vo Zvolene)

• S Katedrou ekológie máme dohodu o možnosti študentských praxí.
• S Lesníckou fakultou pripravujeme memorandum o spolupráci, ktoré by umožnilo premeniť mestskú zeleň na výskumné a demonstračné územie pre univerzitu.

UMB – Univerzita Mateja Bela

• Prebehlo rokovanie s vedením univerzity. Záujem o hlbšiu spoluprácu bol spočiatku nízky, no aktuálne sme v kontakte s pedagógmi, ktorí o spoluprácu prejavili záujem.

Vedecké a kvalifikačné práce. Študentom poskytujeme odborné vedenie pre bakalárske a diplomové práce, vrátane údajov z praxe a konzultácií.

Stredné odborné školy

• So SOŠ Pod Bánošom máme dlhodobú a úspešnú spoluprácu – študenti u nás absolvujú praktickú výučbu

Inventarizácia a dáta

3. Do akej miery je využívaná, dopĺňaná a aktualizovaná, digitálna mapa zelene v meste (GIS vrstva sa ako často aktualizuje? hlavne po zásahoch, ale aj v súvislosti s výrubmi a chorobami)?

Využívanie digitálnej mapy (GIS)
Digitálna mapa mesta (GIS BB) predstavuje pre ZAaRES každodenný pracovný nástroj, bez ktorého si bežné fungovanie prakticky nevieme predstaviť. GIS je pre nás kľúčový najmä pri plánovaní, evidencii zásahov, lokalizácii zelene a koordinácii s ostatnými činnosťami v území. Vrstva „zeleň“ bola do GIS doplnená postupne, najmä po realizácii mapovaní drevín v rámci DSOD 1 a DSOD 2, a aktuálne pokračuje mapovanie DSOD 3. Keďže prvé dve etapy sa týkali lokalít, kde prebiehajú veľké projekty „Zelené sídliská“, v týchto územiach sme vykonávali prevažne len pravidelnú údržbu. Nebolo vhodné realizovať systematické výruby či výsadby, aby sme nezasahovali do prebiehajúcich projektových príprav. Aj preto sme na mestskom zastupiteľstve uviedli, že pozícia geoinformatika bude najefektívnejšia po ukončení najväčších projektov — teda približne koncom roka 2026, keď budú všetky hlavné dáta zosúladené a stabilizované.

Plány pre ďalší rozvoj GIS
Aktuálne rokujeme s poskytovateľom GIS služby (T-MAPY) aj s odborníkmi, aby sme dokázali GIS využiť výrazne širšie — ideálne aj ako formu „digitálneho stavebného denníka“.
Cieľom je, aby verejnosť mohla v reálnom čase vidieť:

• kde ZAaRES pracuje,
• aké výkony prebiehajú,
• v ideálnom prípade aj orientačné náklady na jednotlivé zásahy.

Na to však potrebujeme najprv kompletné a aktuálne dáta. Preto je pre nás zásadné dokončiť všetky etapy DSOD, aby sme mali presnú inventarizáciu a vedeli následne nastavovať procesy, vrátane automatizovaných výstupov pre verejnosť.

Aktualizácia dát systematicky pokračuje a bude zrealizovaná po dokončení tretej etapy mapovania.
Ako sme uviedli aj na zastupiteľstve, inventarizácia má význam len vtedy, ak sa o ňu systematicky staráme. Dáta rýchlo starnú, ak sa neaktualizujú.

Disponujeme GPS zariadením a všetky nové výsadby do systému postupne dopĺňame. Rovnaký prístup chceme zabezpečiť aj pri odstraňovaní či ošetrovaní drevín, aby bol stav zelene v GIS vždy čo najpresnejší.

 

4. Akú metodiku používate hodnotenia rizika (ISA/TRAQ, QTRA, VTA)? Existuje mapa rizikových stromov, ktoré monitorujete?

Existencia mapy rizikových stromov

Pri hodnotení statickej bezpečnosti drevín a stanovovaní úrovne rizika naša organizácia vo väčšine prípadov uplatňuje metodiku VTA (Visual Tree Assessment). Táto metodika je z hľadiska rýchlosti reakcie, časovej efektívnosti a možnosti okamžitého identifikovania potenciálnych defektov mimoriadne vhodná pre operatívne rozhodovanie v teréne.

V odôvodnených prípadoch však pristupujeme aj k iným hodnotiacim metodikám, ako sú napríklad SIA alebo hodnotenie drevín podľa Kolaříka, ktoré umožňujú detailnejšie alebo špecificky zamerané posúdenie. Ak vizuálne metódy neposkytujú dostatočne objektívny a spoľahlivý obraz o vnútornej štruktúre dreviny alebo o rozsahu defektu, je nevyhnutné doplniť hodnotenie o prístrojové diagnostické merania. Tieto merania slúžia na potvrdenie alebo vyvrátenie zistených indícií, prípadne na kvantifikáciu rozsahu poškodenia, a tým výrazne zvyšujú presnosť a spoľahlivosť odborného posudku.

Keďže naša organizácia v súčasnosti nedisponuje vlastnými špecializovanými diagnostickými prístrojmi, spolupracujeme s externými odbornými partnermi a certifikovanými organizáciami, ktoré sú technicky vybavené na realizáciu pokročilých meraní, ako je rezonančná tomografia, akustická tomografia alebo penetračné merania. Týmto spôsobom zabezpečujeme, aby bolo konečné hodnotenie drevín odborné, objektívne a v súlade s aktuálnymi arboristickými štandardmi.

Mesto aktuálne nemá vypracovanú samostatnú mapu rizikových stromov. Dôvod je jednoduchý: ak identifikujeme strom, ktorý predstavuje bezpečnostné riziko alebo spĺňa definíciu rizikovej dreviny podľa zákona o ochrane prírody a krajiny, riešime ho bezodkladne. V takýchto prípadoch okamžite navrhujeme a realizujeme opatrenia na zabezpečenie prevádzkovej bezpečnosti — či už formou nevyhnutného arboristického zásahu, alebo jeho odstránením.

Z tohto dôvodu rizikové dreviny nezostávajú v systéme evidované dlhodobo, a samostatná „mapa rizík“ by tak v našich podmienkach nemala praktický význam.

Používané metodiky hodnotenia
Pri hodnotení drevín využívame kombináciu viacerých uznávaných arboristických metodík, tak ako sme boli školení. V praxi sa však stretávame s tým, že mnohí arboristi používajú svoje „vlastné verzie“ metodík.
Našou prioritou je preto vždy:

• zdravotný stav dreviny,
• aktuálny mechanický stav a stabilita,
• miera ohrozenia okolia,
• možnosti zachovania a perspektíva ďalšieho bezpečného rastu.

Parameter „sadovníckej hodnoty“ a „perspektívy“ posudzujeme tiež, ale nie sú pre nás rozhodujúcim kritériom pri akútnych zásahoch.

Aj v prípadoch, keď je drevina nevhodne vysadená, nepristupujeme automaticky k výrubu, pokiaľ je zdravotne v poriadku. V rámci ochraných pásiem (napr. energetika) postupujeme citlivo, s dôrazom na postupné, nie jednorazové a kampanovité zásahy.

“Bezpečnosť” a výruby

1. Prečo park doteraz nemal prevádzkový poriadok a zónovanie rizika (A–C)? Kedy budú zavedené?

Mestský park v Banskej Bystrici je národná kultúrna pamiatka. Nejde o les, lesopark ani prírodnú rezerváciu, kde sa štandardne uplatňuje koncept zonácie rizika. Park je využívaný verejný priestor s vysokou frekvenciou pohybu peších, cyklistov aj automobilovej dopravy.

Zároveň je dôležité zdôrazniť, že takmer všetky stromy v parku sa nachádzajú v bezprostrednej blízkosti dopravných a peších koridorov. To znamená, že v prípade zlyhania dreviny—aj tej, ktorá stojí relatívne hlbšie v parku—môže dôjsť k zásahu priestorov pravidelne využívaných verejnosťou.

 

Prečo sa v takomto type parku rizikové zónovanie neuplatňuje?

Zónovanie rizík je nástroj vhodný najmä:

• pre rozsiahle krajinné parky,
• územia prechádzajúce do voľnej krajiny,
• bezzásahové zóny,
• lesné komplexy, kde existujú veľké plochy mimo dosahu ľudí.

V mestskom historickom parku, ktorý je plne prístupný, intenzívne využívaný a priestorovo kompaktný, nemá takýto koncept praktické uplatnenie. Aj nízkoriziková zóna by sa nachádzala v dosahu verejnosti, čo by z hľadiska zodpovednosti prevádzkovateľa nebolo obhájiteľné.

Z týchto dôvodov sa riziková zonácia v mestskom parku nezavádzala a nie je odborný ani legislatívny dôvod ju zavádzať ani v budúcnosti.

Ako je zabezpečovaná bezpečnosť

Bezpečnosť v parku riešime prostredníctvom nástrojov, ktoré sú pre tento typ územia vhodné a odporúčané:

• pravidelné odborné prehliadky a posudky,
• priebežné hodnotenie zdravotného a mechanického stavu stromov,
• okamžité riešenie zistených rizík (ošetrenie, stabilizácia, alebo výrub),
• preventívna údržba a monitoring,
• revitalizácia.

Našou úlohou je zabezpečiť, aby bol park bezpečný aj pri bežných zhoršených poveternostných podmienkach. Pri extrémnych javoch, akými sú víchrice, búrky a mimoriadne udalosti, nie je možné garantovať absolútnu bezpečnosť v žiadnom zelenom verejnom priestore, čo je všeobecne akceptovaný fakt.

2. Preverovali ste alternatívy k výrubom (väzby, redukčné rezy, presmerovanie trás)? Uveďte konkrétne príklady, kde bola taká alternatíva úspešná.

Odpoveď:

Áno. Pri každom zásahu je výrub až poslednou možnosťou, ktorá prichádza do úvahy iba vtedy, keď už nemožno bezpečne a dlhodobo uplatniť žiadne iné arboristické riešenie. ZaARES bežne využíva viacero alternatívnych opatrení, ktoré umožňujú dreviny zachovať.

 

Bezpečnostné väzby

Bezpečnostné väzby instalujeme pravidelne a systematicky.

• V Mestskom parku sa nachádza viac ako 70 nainštalovaných bezpečnostných väzieb.
• V celom meste je ich evidovaných vyše 100, vrátane cintorínov a sídliskovej zelene.
• Používame ich pri drevinách, kde možno stabilitu obnoviť technickým riešením a strom má dostatočnú perspektívu ďalšieho rastu.

Tieto opatrenia umožnili zachovať desiatky stromov, ktoré by inak predstavovali bezprostredné riziko.

Redukčné rezy

Redukčný rez je špecializovaný arboristický zásah, ktorého cieľom je cielene zmenšiť objem koruny alebo jej vybraných častí pri súčasnom zachovaní prirodzeného habitusu dreviny a neporušených fyziologických funkcií. Tento typ rezu sa nevykonáva ako alternatíva k výrubu dreviny. Jeho účelom je najmä výchovná, stabilizačná alebo udržiavacia úprava koruny v súlade s arboristickými štandardmi. Dekapitačný rez sa za určitých špecifických podmienok považuje ako alternatíva k výrubu. Odborná verejnosť a legislatíva ho však považujú za neštandardný a potenciálne neodborný zásah. Z tohto dôvodu je nevyhnutné starostlivo zvážiť jeho opodstatnenie a komplexne posúdiť súvisiace riziká.

Presmerovanie trás

Presmerovanie trás sa v podmienkach mesta nepovažuje za vhodný a realizovateľný postup.

• Ide o riešenie využiteľné v rozsiahlych krajinných, alebo lesných územiach, kde je možné presunúť chodník či trasu mimo dosahu rizikových stromov.
• V zastavanom území však pád stromu môže ohroziť nielen peších, ale aj nehnuteľnosti, dopravnú infraštruktúru a vozidlá, takže presmerovanie trás neodstraňuje riziko ani ho významne neznižuje.

V mestskom parku a sídliskovej zeleni preto presmerovanie trás nie je funkčnou ani efektívnou alternatívou.

 

3. Koľko stromov sa za posledných 5 rokov zrútilo alebo spôsobilo škodu? Predložte havarijné protokoly a analýzu príčin – potvrdzujú, že ide o systémové riziko?

ZaARES vedie evidenciu rizikových výrubov, teda stromov, ktoré boli odstránené práve preto, aby k pádu a vzniku škody vôbec nedošlo.

Stromy, ktoré spadli a spôsobili škodu:

pri stromoch, ktoré skutočne padli a poškodili majetok, je potrebné rozlišovať príčinu udalosti:

• Ak k pádu došlo počas mimoriadnych poveternostných javov (extrémny vietor, husté sneženie, búrky), tieto udalosti sa považujú za vyššiu moc.
  
• Ak drevina spadla mimo mimoriadnych udalostí, vystavuje sa havarijný protokol, ktorý obsahuje aj dôvody pádu.
  
  

Príklad poslednej mimoriadnej udalosti

Pri poslednej extrémnej poveternostnej situácii, ktorá zasiahla Banskú Bystricu minulý týždeň v utorok, došlo k pádu viacerých drevín:

• 123 kusov borovíc,
• 6 kusov smrekov.

Tieto pády boli priamym dôsledkom náhleho silného vetra a ťažkého, mokrého sneženia.
Napriek tomu, že stromy boli pravidelne kontrolované, poveternostné podmienky prekročili hranicu, ktorú zdravá drevina dokáže bezpečne zniesť. Udalosť spôsobila poškodenie viacerých vozidiel.

Je problém systémový?

Doterajšia analýza príčin pádov stromov nepotvrdzuje systémové zlyhanie správy zelene.

Príčiny pádov korešpondujú s trendmi, ktoré pozorujú aj iné mestá:

• zvýšený výskyt extrémnych meteorologických javov,
• náhle poryvy vetra,
• mokrý a ťažký sneh,
• klimatickým stresom oslabené dreviny.

Ide teda o riziko spojené so zmenou klímy, nie s nedostatočnou údržbou alebo systémovým problémom v správe zelene.

Napriek tomu spravujeme riziká preventívne: dreviny, pri ktorých je zjavná statická nestabilita alebo začínajúce zlyhanie, odstraňujeme včas a súčasne ich nahrádzame druhmi odolnejšími voči klimatickým extrémom.

Starostlivosť o park a údržba

1. Ako často sa vykonávajú odborné a vizuálne prehliadky stromov (jar/jeseň, po búrkach)? Aká je reakčná doba zásahu od nahlásenia obyvateľov?

Kontroly stromov prebiehajú priebežne počas celého roka. Naši terénni pracovníci sú v meste denne a ak si všimnú akékoľvek poškodenie alebo zmenu na drevinách, okamžite to hlásia odborným zamestnancom.

Odborní zamestnanci vykonávajú cieľené kontroly v lokalitách, ktoré dlhodobo poznáme a pri ktorých vieme predpokladať vznik problémov – najmä v miestach s vysokým pohybom obyvateľov.

Po každom výraznejšom vetre, daždi alebo snežení je prvou úlohou preverenie stavu drevín v týchto prioritných zónach. Nie je v ľudských možnostiach skontrolovať všetky stromy naraz, ale systém je nastavený tak, aby boli najrizikovejšie miesta pokryté okamžite.

Reakčná doba pri podnetoch od občanov

Podnety od občanov sú vybavované podľa naliehavosti a potreby.

Podnety prichádzajú rôznymi spôsobmi:

Telefonické hlásenia

Týkajú sa najmä akútneho rizika (naklonený strom, zlomená vetva).

Reakcia: okamžitá – nasleduje obhliadka a podľa potreby aj zásah.

E-mailové podnety + odkaz pre starostu

Väčšinou ide o drobné veci (kosenie, strih živých plotov, menšie údržbové práce).

Reakčná doba je prakticky okamžitá, no obyvatelia niekedy majú očakávanie, že ich požiadavka má byť vybavená prednostne.

Listové podania / oficiálne tlačivo na podnety

Ide hlavne o žiadosti o výrub alebo odborné ošetrenie dreviny.

Tu platí štandardný proces podľa zákona.

Podnety od odborných útvarov mesta

Zamestnanci odborných útvarov prijímajú podnety od občanov. V takýchto prípadoch sú tieto podnety smerované priamo na našu organizáciu. Odborné útvary zároveň podávajú podnety týkajúce sa rôznych záležitostí, ktoré vyplývajú z ich terénnych kontrol a odborných overovaní.

Naším cieľom je do jedného roka od podania vybaviť povolenie na výrub a následne drevinu odstrániť v súlade s rozhodnutím.

2. Koľko stromov bolo v rokoch 2021–2025 reálne ošetrených (rezy, väzby, stabilizácie)? Predložte tabuľku alebo mapu zásahov.

Údaje o všetkých zásahoch – vrátane počtov vykonaných rezov, inštalovaných bezpečnostných väzieb, stabilizačných opatrení či výrubov – sú pravidelne zverejňované na webovej stránke ZAaRES-u, v rámci každoročných Záverečných správ. V týchto dokumentoch sa nachádza kompletný, tabuľkovito spracovaný prehľad za každý rok. 

Ako vznikajú tieto dáta

Každý vykonaný zásah je priebežne zapisovaný do stavebného denníka, ktorý vedú naši zamestnanci a ktorý je pravidelne kontrolovaný mestom.

Mapa a digitalizácia zásahov

Ako sme uviedli v odpovedi pri predchádzajúcej otázke, digitálna GIS mapa stromov a zásahov je v štádiu prípravy. Predpokladáme, že systém bude plne funkčný koncom roka 2026, keď bude možné poskytovať aj prehľadné vizuálne mapové výstupy.

Špecificky pre Mestský park

V prípade Mestského parku sú všetky dáta vrátane mapy zásahov už zverejnené a dostupné verejnosti - stránka mesta Banská Bystrica.

3. Ako kontrolujete kvalitu arboristických zásahov – máte interný dohľad alebo externý audit?

Máme interný dohľad osobou ktorá má doklad, že je odborne spôsobilá osoba, ale aj externý dohľad.

Náhradná výsadba a klimatická adaptácia

1. Aký je plán náhradnej výsadby po výrube (počet, druhy, lokality, veľkosť sadeníc) a ako je zabezpečená povýsadbová starostlivosť (zálievka, kotvenie, kontrola ujateľnosti)?

Po výsadbová starostlivosť, je zabezpečená nad ustanovenie zákonom, teda starostlivosť prebieha vo väčšom rozsahu ako samotný zákon ukladá, tak aby sme zabezpečili čo najvyššiu ujateľnosť novovysadenej dreviny. Každoročne je vypracovaný plán polievania, polievajú sa dreviny prioritne do 3 rokov od výsadby. Pri polievaní sa samozrejme skontroluje aj kotvenie a ďalšie náležitosti. V prípade potreby sa to opravuje. Ujateľnosť sa počíta veľmi jednoducho a ako sme viac krát uviedli aj spolu s činnosťou človeka je to menej ako 2%, čo sú skvelé výsledky.

Čo sa týka plánu výsadby, tu opäť platí, že prebieha mapovanie resp. príprava miestneho systému ekologickej stability ktorý by mal priniesť aj samotnú mapu – headmap – kde treba sústrediť výsadbu prioritne a kde menej. 

Vysádzame dreviny o veľkosti 12/14 cm, najlepšie veľkosť. Druhy sú vyberané podľa stanovišťa a potreby čo tam chceme dosiahnuť. Samozrejme všetky výsadby sú odkomunikované s útvarom hlavného architekta mesta.

2. Ako zohľadňujete klimatickú odolnosť, biodiverzitu a tieňovú funkciu drevín pri tvorbe zelených verejných priestranstiev?

Toto je pre nás kľúčové, vyberáme druhy ktoré sú vhodne do mestského prostredia, zároveň druhy ktoré majú pomerne rýchli rast a sú pomerne dlhoveké. Snažíme sa kombinovať viacero druhov, uprednostňujeme naše pôvodné druhy, ale v minimálnej miere vnášame aj osvedčené cudzokrajné druhy. Pri výbere dreviny je potrebné si zodpovedať čo od tej dreviny očakávame a aké možnosti priestorové máme. V prípade že vysádzame v blízkosti bytových domov alebo komunikácii vyberáme druhy nižšieho zrastu a kompaktnej koruny. V prípade že je priestor vhodný volíme druhy so širokou korunou. Vždy to záleží od viacerých faktorov. Najmä sa snažíme myslieť do budúcna, keď sadím strom pozerám sa na neho kde bude za 15-20 rokov.

Transparentnosť a verejná kontrola

1. Kedy plánujete zverejniť otvorené dáta, napr. inventár stromov, mapu rizík, zásahy, incidenty a plány údržby? A ako bude fungovať kanál pre občanov na hlásenie poškodení a spätnú väzbu?

Dáta sú zverejnené, ako sme spomenuli, každoročne sa píše záverečná správa kde sú všetky merateľné ukazovatele zapísané a verejne dostupné.

Inventár stromov, sme už niekoľko krát spomenuli, že sa dopracováva, keď bude ukončený bude prebiehať spracovanie ďalšieho potrebného dokumentu.

Plán údržby je pravidelne zverejňovaný na stránke ZAaRES-u v sekcii Harmonogram. Z hľadiska flexibility, konkrétnosti a výpovednej hodnoty zverejňujeme aktuálny plán s týždňovým predstihom. Naši odborní zamestnanci pre interné potreby pripravujú plán, ktorý zachytáva sezónnu periodickosť údržby, dopĺňa ho o nevyhnutné zásahy z hľadiska údržby verejnej zelene a upravuje podľa aktuálnych potrieb a priorít. Pri jeho tvorbe sa zohľadňujú aj odporúčania arboristických štandardov a sezónne biologické faktory ovplyvňujúce stav drevín a vegetácie.

Kanál s občanmi dlhodobo dobre funguje, sú rôzne spôsoby komunikácie (listová forma, telefonická, elektronická a pod.).

Financovanie, verejné obstarávanie a audit

1. Ako je financovaná údržba zelene a športovísk (ročný rozpočet ZAaRES, podiel z mestského rozpočtu, granty EÚ)? Predložte prehľad rozpočtu za roky 2021–2025.

Rozpočet organizácia na údržbu verejnej zelene v rokoch 2021-2025

 

Organizácia hospodári na základe každoročne schvaľovaného rozpočtu mestským zastupiteľstvom. Nasledujúca tabuľka zobrazuje prevádzkový príspevok na bežný chod organizácie a výkonový príspevok. Prevádzkový príspevok slúži na zabezpečenie prevádzky správy mestskej zelene a športu v správe organizácie. Výkonový príspevok je určený výlučne na starostlivosť o mestskú zeleň.

Rok	2021	2022	2023	2024	2025
Prevádzkový príspevok (zeleň+šport)	1 848 792	2 193 263	2 375 000	2 508 000	2 543 000
Výkonový príspevok	336 726	277 000	325 937	435 960	435 960
Spolu	2 185 518	2 408 263	2 700 937	2 943 960	2 978 960

 

V roku 2021 sa odstraňovali následky po kalamite čo malo vplyv na výkonový príspevok. Na navyšovanie príspevkov majú zvýšenia cenových relácii v hospodárstve, zvýšenia cien energií, pribudnutie plôch v správe organizácie a majoritne mandatórne navýšenia platov, ktoré vychádza z Kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa. V sledovanom období boli navýšenia platov nasledovné:

• v roku 2022 bola vyplatená odmena zamestnancom vo výške 500,- EUR,
• júla 2022 došlo k zvyšovaniu platov o 10 %,
• januára 2023 zvyšovanie platov o 7 %,
• septembra 2023 zvyšovanie platov o 10 %.

 Granty:

rok 2023: SLSP Výsadba drevín kosodrevina 13 000,- EUR, výsadba drevín MMŠ Radvaň 2 000,- EUR, nákup techniky environmentálny fond 190 000 EUR.

rok 2024: projekt dažďovej záhrady za 1500 EUR.

rok 2025: Vypracovali sme množstvo projektov, ktoré sa uchádzali o rôzne granty a ktoré vieme využiť aj v najbližšom období. Aktuálne vypracovávame grant na nákup techniky, ktorý je zameraný na zabezpečenie lepšej biodiverzity vodných tokov.

2. Ako sú nastavené zmluvy s externými dodávateľmi (pravidlá BOZP, požiadavky na kvalitu, sankcie za nedodržanie)? Poskytnite príklady posledných výberových konaní na väčšie arboristické práce.

Zmluvné vzťahy našej organizácie, ako aj zákaznícko-odberateľské vzťahy, sú nastavené na prísnej báze s presnou determináciou práv a povinností zúčastnených strán. Každá zmluva obsahuje špecifikáciu poskytovaných služieb, povinnosti dodržania dohodnutých termínov a mechanizmy riešenia prípadných vzniknutých škôd na verejnej zeleni alebo inom majetku organizácie. V prípade nedodržania zmluvných podmienok sú stanovené sankcie, ktoré reflektujú závažnosť porušenia.

Všetky naše zmluvy sú zverejnené v súlade s platnou legislatívou, čo zabezpečuje transparentnosť našich vzťahov a umožňuje verejnosti aj partnerom oboznámiť sa s konkrétnymi právami, povinnosťami a podmienkami spolupráce. Podrobnejšie informácie o jednotlivých zmluvách sú verejne dostupné.

3. Má ZAaRES nezávislý interný/externý audit kvality prác a financovania? Predložte posledný audit alebo kontrolu verejného obstarávania.

Interný dohľad vykonáva osoba, ktorá je za danú prácu zodpovedná. Externý dohľad zabezpečujú odborné útvary mesta Banská Bystrica a útvar hlavného kontrolóra mesta Banská Bystrica. Kontrolu v poslednom období vykonával aj Environmentálny fond. Výsledky posledných kontrol zo strany útvaru hlavného kontrolóra a Environmentálneho fondu boli bez zistených nedostatkov.

Prevencia škôd, manažment rizík a klimatická pripravenosť

1. Máte systém prediktívnej diagnostiky stromov (monitorovanie koreňového systému, pôdnej vlhkosti, senzorika) a aké sú náklady/efektívnosť týchto riešení?

Naša organizácia využíva systém prediktívnej diagnostiky stromov prostredníctvom spolupráce s externými odbornými dodávateľmi a partnermi. Priame vlastníctvo špecializovaných prístrojov je finančne náročné a nevyplýva priamo z našej hlavnej činnosti, ktorou je údržba majetku zvereného do správy. Nakoľko je bežná odborná kontrola drevín, realizovaná okulárne, v drvivej väčšine prípadov dokáže predikovať problémy a naplánovať potrebné opatrenia. V prípade potreby, oslovujeme odborných dodávateľov a partnerov na realizáciu diagnostiky a následných opatrení.

2. Ako sa plánuje adaptácia správy zelene na extrémne poveternostné javy (súčasné analýzy rizík v dôsledku búrok a vetra, ktoré spôsobili dočasné uzávierky parkov)? existuje Manuál krízového zásahu pri masívnom poškodení zelene (koho okamžite kontaktovať, kto koordinuje, aké sú priority).

Plán adaptácie priamo vychádza z odsledovaných javov, ktoré v našom meste pozorujeme. Napríklad vieme, že borovice zle znášajú mokrý, ťažký sneh, a preto ich neplánujeme vysádzať, ale radšej ich budeme postupne nahrádzať inými druhmi. Rovnako tak vidíme, že trend tují je veľmi negatívny, preto prediktívne už tuje ako druh nepoužívame vo výsadbách. Keďže sa zúčastňujeme množstva konferencií, máme výhodu, že o mnohých trendoch vieme ako prví a môžeme ich aj aplikovať.

Manuál krízového zásahu je jasne daný: v prvom rade sa spriechodňujú cesty vedúce do nemocníc, následne cesty, ktoré sú v blízkosti trolejového vedenia, a zároveň hlavné cesty spájajúce kľúčové miesta nášho mesta. Následne sa sprístupňujú zvyšné cesty a prepojenia. Vždy ide, podobne ako pri poslednej kalamite, o koordinovaný zásah spolu s integrovaným záchranným systémom, v ktorom sú zapísané naše kontakty a v prípade potreby nás kontaktujú. Zároveň je štatutár, teda pán riaditeľ, aj súčasťou krízového poradného orgánu primátora.

Koho treba kontaktovať? V prípade mimoriadnej udalosti a pádu väčšieho množstva drevín je potrebné kontaktovať integrovaný záchranný systém. Ak došlo k pádu len niekoľkých drevín a nie je to bezprostredné ohrozenie, naše kontakty sú zverejnené na stránke ZAaRES-u.

Čo sa týka riadenia resp. koordinovania mimoriadnej udalosti, máme oprávnenú osobu, ktorá má štátnu skúšku na riadenie mimoriadnych udalostí. Ako sme však spomenuli, nikdy nejde o jednu osobu, ale o spoločnú koordináciu všetkých záchranných zložiek.